Brusel
6. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) vedie právne konania voči
Slovensku v oblasti prania špinavých peňazí a v oblasti zavádzania
pravidiel EÚ o otvorených dátach a opakovanom použití informácií
verejného sektora. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na
pravidelný balík rozhodnutí EK o porušení právnych predpisov zo strany
členských štátov EÚ.
Komisia pripomenula, že cieľom rozhodnutí, ktoré pokrývajú rôzne sektory
a oblasti politiky EÚ, je zabezpečiť správne uplatňovanie únijného
práva v prospech občanov a podnikov.
V kapitole Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov
eurokomisia zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko a vyzvala vládu,
aby správne transponovala 4. smernicu EÚ o boji proti praniu špinavých
peňazí do slovenskej legislatívy. Aj keď Slovensko oznámilo úplné
zavedenie smernice, EK identifikovala niekoľko prípadov jej nesprávnej
transpozície do vnútroštátneho práva. Tieto prípady sa týkajú správneho
fungovania finančných spravodajských jednotiek (FIU), zavádzania sankcií
a administratívnych opatrení na potrestanie trestných činov prania
špinavých peňazí či vytvorenia mechanizmov pre oznamovateľov porušení
zákona (whistlebloweri).
Komisia pripomenula, že ide o pravidlá, ktoré sú súčasťou nástroja boja
proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom
legislatívne medzery v jednom členskom štáte majú vplyv na EÚ ako celok.
Bez uspokojivej odpovede zo strany Slovenska do dvoch mesiacov môže EK
rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie.
V kapitole Digitálna ekonomika eurokomisia zaslala vláde SR taktiež
odôvodnené stanovisko. Od Slovenska, ako aj od Belgicka, Bulharska,
Českej republiky, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Rakúska a Švédska
žiada, aby uzákonili pravidlá EÚ o otvorených dátach a opakovanom
použití informácií verejného sektora.
Komisia vyzvala uvedené krajiny, aby poskytli informácie o tom, ako
transponujú pravidlá smernice EÚ o otvorených dátach z roku 2019 do
svojho vnútroštátneho práva.
Lehota na transpozíciu smernice uplynula 17. júla 2021, pričom uvedené
členské štáty neoznámili Bruselu všetky svoje vnútroštátne opatrenia, a
to napriek formálnym výzvam zaslaným 30. septembra 2021.
Smernica o otvorených dátach má za cieľ odblokovať výhody údajov a na
opätovné použitie pomáha sprístupniť viac z rozsiahleho a cenného súboru
údajov, ktoré vytvára verejný sektor. Tým sa znížia prekážky vstupu na
trh pre malé a stredné podniky prostredníctvom znížených nákladov na
opätovné použitie údajov, sprístupní sa viac údajov a zvýšia sa obchodné
príležitosti.
Smernica stimuluje vývoj inovatívnych riešení, ako sú mobilné aplikácie,
zvyšuje transparentnosť otvorením prístupu k verejne financovaným
výskumným údajom a podporuje nové technológie vrátane umelej
inteligencie.
Ak uvedených deväť členských krajín nepošle uspokojivú odpoveď do dvoch
mesiacov, eurokomisia ich môže zažalovať na Súdnom dvore EÚ v
Luxemburgu.
0